Spomienky Petra Bencsíka

Pred štyrmi rokmi sa ma moja priateľka Marta Stančíková spýtala, či by som nechcel s Marekom Ťapákom natočiť tanečný film podľa jeho scenára. Keďže som už jeden tanečný film mal za sebou („Tak dávno som ti nenapísala“ r. 2003) a bola to pre mňa vtedy veľmi zaujímavá a inšpirujúca práca, prisľúbil som jej, že sa rád s Marekom stretnem, aby mi predstavil svoj film.

Keď mi Marek fascinovane opisoval svoje vízie a predstavy a množstvo “kaskadérskych” lokácií, bral som ho spočiatku opatrne. Z mojich skúseností som predpokladal, že natáčanie na miestach, ktoré mi popisoval, je v slovenských podmienkach veľmi odvážne, takmer nemysliteľné.

Začal som ho brať vážnejšie, keď bol v jeden deň schopný ukázať mi  na Jánošíkových dierach prvé miesto nakrúcania, na Šútovskom vodopáde druhé a na Roháčoch tretie.

V živote som toľko nešliapal po svojich a keď som na ceste k autu nohy ledva vliekol za sebou, uvedomil som si, že to všetko myslel Marek naozaj vážne.

Vďaka projektu Tanec medzi črepinami som navštívil najkrajšie miesta na Slovensku, stretol som sa s najlepšími tanečníkmi ľudových tancov, zamiloval som sa do ľudovej hudby a začal som vnímať našu folklórnu minulosť.

Chcem sa predovšetkým poďakovať Marte, že ma do tohto projektu zatiahla, Marekovi, že neupustil zo svojich snov a všetkým tanečníkom, hercom a choreografom za to, že okrem svojej absolútnej profesionality sú to aj skvelí ľudia s veľkým srdcom. Popri náročnom filmovaní bola s nimi vždy veľká zábava. Chcem sa tiež poďakovať aj celému filmovému štábu, ktorý bol fantastický, trpezlivý a zdolal niekoľko hodinové výstupy so všetkou tou  technikou na pleciach. Som rád, že som bol súčasťou tohto projektu.

SlovakEnglishGermanFrenchChinese (Simplified)Spanish